Pomerne rozšírené trpazličie plemeno psa čivava má svoj pôvod v Mexiku. Odborne sa nazýva Canis familiaris. Dožiť sa môže 12 a pri dodržaní nárokov na starostlivosť 18 rokov. Je to oddaný, živý, odvážny, ostražitý a pohotový pes. Farby môže mať rôzne. Od čiernej cez čokoládovú, svetlohnedú, bielu, krémovú až k zlatej.
Poznáme dva typy – krátkosrstú a dlhosrstú čivavu. Toto najmenšie plemeno psa na svete nesie meno po najväčšom štáte republiky Mexiko – Chihuahua. Bohužiaľ nie je celkom známa presná história pôvodu týchto rozkošných psov. Hovorí sa, že čivava bola vyšľachtená indiánmi. Kmeň Mayov ju domestikoval z divej civilizácie v čase Toltékov a Aztékov.
Indiáni v povestiach vykresľujú čivavu ako ochrancu umretých náčelníkov na ceste do sveta duchov. Tieto maličké psi boli predávané mexickými obchodníkmi turistom. Ich predaj je spájaný s mestom Chihauahaua, a preto to pomenovanie. Možno práve takto, prostredníctvom návštevníkov Mexika sa dostali tieto psíky aj do Ameriky, kde bola v druhej polovici 19. storočia prvá čivava oficiálne zapísaná medzi plemená psov.
Maličký spoločník
Tento pes má okrúhlu hlavičku so stojatými a veľkými ušami ako netopier. Patrí do skupiny spoločenských a sprievodných psov. Je vyšľachtený na to, aby robil spoločnosť človeku.
Má nedôveru k cudzím ľuďom, poľovnícky inštinkt a je schopný pohotovo reagovať. Spriatelí sa najskôr s čivavami avšak chová sympatie aj k ostatným plemenám. Má malé nároky na priestor. Je však nutné umiestniť peliešok blízko majiteľov, od ktorých je tento psíček závislý. Je síce malý, ale má veľké srdce. Čivava je múdrejšia ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Je bistrá, pozorná a inteligentná. Je to sebavedomé plemeno.
Má veľké oči, ktoré si vás získajú. Nie je šanca, aj keď je psíček malý, aby ste si ju s tým krásnym kukučom nevšimli a nesklonili sa k nej. Je to jeden zo psíkov, ktorý sa rád nechá nosiť na rukách. Dá sa povedať, že sa hodí ku každému. Opatrnosť by ste mali zachovať iba pri malých deťoch. Napriek tomu je čivava úžasný partner a kamarát pre ľudí každého veku.
Je to pokojný pes, ktorý má rád prechádzky. Avšak nie veľmi dlhé. Nie je to nemecký ovčiak, ktorý vám bude po lúke dve hodiny aportovať. Bežná pol hodinka tri až dva krát za deň (podľa možností a prítomnosti majiteľov) úplne stačí. Prejsť by čivavka mala 1,5 až 3 km denne. Toto plemeno je náchylné na prechladnutie, preto je nutné ho pred zimou patrične zabezpečiť.
Nutné je aj pravidelné strihanie pazúrikov, a to z toho dôvodu, že čicvava je ľahká a nemôžu sa jej pazúriky obrusovať samé ako u väčších psov. Nemôže jesť šunku a údené mäso z dôvodu prerušenia tráviaceho traktu. Niektoré čivavy obľubujú jablká, hrozno a banány. Iné ich nemusia a uprednostnia mrkvu, hrášok a inú zeleninu. Potreba žrať trávu vonku na prechádzke sa zníži zvýšeným príjmom zeleniny. Bielkoviny jej doplníte jogurtom, cottage syrom či na tvrdo uvareným vajcom.
Čivava je elegantná a sofistikovaná, čo do výzoru to aj do povahy, no napriek tomu to nie je snobský pes ako si niektorí ľudia mylne a hlúpo namýšľajú. A v žiadnom prípade nie je módnym doplnkom. Rada sa hrá, ako napokon každý psík. A veľmi rada sa mazná a túli. Neznáša osamelosť!
Je predurčená k tomu, aby žila v blízkosti človeka, ktorému chce robiť radosť a spoločnosť. V prípade, že sa z práce vraciate až večer, je vhodné vašej čivave pohľadať kamaráta, aby samotu lepšie znášala. Ak bude tento psík totiž sám, bude naozaj veľmi smutný.